V tmavých, bohatých pôdach na každom kontinente, mikróby zapodievajúce sa účinkom klimatických zmien neurýchľujú globálne otepľovanie spôsobom, ktorý predpovedali vedci. Konvenčný vedecký názor tvrdil, že dokonca zopár stupňov človekom spôsobeného ohrievania klímy posunie huby a baktérie, ktoré konzumujú pôdny uhlík do prebudenia a že ich rast bude akcelerovať uvoľňovanie oxidu uhličitého do atmosféry. Avšak posledné výskumu ukazujú niečo iné. Kým mikrobiálny pôdny rozklad a výsledné emisie oxidu uhličitého počiatočne stúpajú, mikróby potenciálne ohrievajú a rastú pomalšie. Ako ich počet klesá, uvoľňujú klesajúce množstvo skleníkových plynov.

Mikróby sú strojom, ktorý riadi kolobeh uhlíka v pôdach. Vo vyrovnanom prostredí rastliny uchovávajú uhlík v pôde a mikróby používajú tento uhlík k rastu. Enzýmy produkované mikróbmi premieňajú pôdny uhlík na atmosférický oxid uhličitý. Predošlá štúdia zistila, že mikróby sa stávajú menej efektívnymi pri rozkladaní pôdneho uhlíka po niekoľkých rokoch experimentálneho ohrievania. Vo výslednom počítačovom modeli sa mikróby stávajú menej efektívnymi pri premieňaní ich potravných zdrojov uhlíka na biomasu s otepľujúcou sa klímou. Stručne povedané, mikróby neboli dobre adaptované k teplejšej klíme. Ako sa ich rast spomalil, taktiež sa spomalila produkcia enzýmov. Keď sa vyvinul model založený na aktuálnej biológii pôdnych mikróbov, zistilo sa, že pôdny uhlík nemusí byť uvoľnený do atmosféry tak ako sa otepľuje klíma.

Zdroj