Počas otvorenia pléna, štátny tajomník nemeckého federálneho ministra pre vzdelávanie a výskum Thomas Rachel vyhlásil, že hodnota trhu s produktmi nanotechnológií bude v roku 2015 predstavovať okolo jedného bilióna eur. Na druhej strane štátny tajomník Rachel zdôraznil, že význam nanotechnológií nespočíva len v ich ekonomickom význame. „Nanovedy a nanotechnológie majú potenciál riešiť významné celosvetové problémy“, uviedol.

Antibakteriálne obväzy; nový, ľahší materiál pre veterné turbíny; vysoko výkonné batérie;  vyhľadávanie plynu;  zariadenie na rýchle identifikovanie príčin bolesti hrudníka – to bolo iba niekoľko zmienených použití do budúcnosti, ktoré môžu nanotechnológie priniesť.

„Vedci sú v mnohých prípadoch stále v štádiu zavádzania nanotechnológií do výrobného reťazca“, podotkol p. Tomellini, riaditeľ odboru pre nanotechnológie Európskej komisie. Zdôraznil, že nepredávame nanotechnológie, ale produkty.

Na to, aby boli využité všetky možnosti, ktoré nám nanovedy a nanotechnológie ponúkajú, je nevyhnutné, aby výsledky výskumov neostávali v laboratóriách, ale aby boli aplikované v priemysle. Nemecký štátny tajomník na margo tejto myšlienky vyhlásil, že je potrebné, aby si malé a stredné podniky osvojili myšlienku prevzatia nápadov nanotechnológií a podporovali ich vývoj. „Štát to robiť nemôže“, zdôraznil.

Pravdou ale je, že proti malým a stredným podnikom stoja jednotlivé prekážky. Pre malé podniky je oveľa zložitejšie požičať si finančné prostriedky pre nanotechnológie, keďže predstavujú potenciálne riziko. Investori taktiež radi nahliadajú na históriu v danom sektore, čo je pre mladú oblasť, akou nanotechnológie sú, zložité.

„Najlepšie by bolo malým a stredným podnikom pomáhať na regionálnej úrovni“, doporučil/navrhol štátny tajomník Rachel. Ďalšou z možností sú fondy EÚ, napr. podporná účasť malých a stredných podnikov v európskych rámcových programov pre výskum.

Ďalšia z kľúčových podmienok je aj prepojenie nanotechnológií so skúsenosťami zvyšku vedeckej komunity. Faktom je, že niektoré problémy môžu byť riešené len v prípade, ak budú medzi sebou spolupracovať priemysel, spoločnosť a politici. Táto myšlienka bola ďalej rozšírená Nickom Hartleym, riaditeľom pre oblasť priemyselných technológií v rámci generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre výskum. „Pokiaľ chce Európa z financií, ktoré do nanotechnológií v súčasnej dobe investuje aj získať, je nevyhnutná kvalitná infraštruktúra, ľudské zdroje, priemyselne inovácie a efektívny spôsob reflektovania spoločenskému záujmu“, uviedol Nick Hartley.

Akčný plán pre nanotechnológie, ktorý bol publikovaný v roku 2005 získal strategickú úlohu a 7RP, spustený 01. januára 2007, predstavuje značné finančné zdroje (približne 3,5 bilióna eur v priebehu siedmych rokov).

Na tomto základe je p. Tomellini presvedčený, že Európa disponuje nástrojmi k tomu, aby sa vyhla známemu „Európskemu paradoxu“ – fenoménu, pri ktorom investovala do výskumu, ale zlyhala pri prenose výsledkov výskumov na produkty a namiesto toho bola následne nútená privážať technológie od inokade. „Máme nástroje na to, aby sme zmenili formu a zvýšili kvalitu“, uviedol Mr. Tomellini.  

Informácie o EuroNanoFóre

Informácie o výskume nanotechnológií v rámci siedmeho rámcového programu (FP7)