Slovenská veda čelí dlhodobo viacerým štrukturálnym problémom, ktoré výrazným spôsobom znižujú jej konkurencieschopnosť na európskej úrovni. V prvom rade ide o finančnú poddimenzovanosť, od ktorej sa odvíjajú ostatné oblasti – zastaraná výskumná infraštruktúra, chýbajúca stredná vedecká generácia, slabé inovačné prostredie, nedostatok kapitálu na podporu nových inovatívnych firiem, ktoré využívajú výsledky výskumu a celkovo nedostatočný transfer technológií do hospodárskej a sociálnej praxe.
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim celý ekosystém výskumu, vývoja a inovácií je aj záujem verejnosti o tieto oblasti. Na jednej strane pôsobí motivujúco na vedcov a na strane druhej môže vyvolať tlak na politikov pri podpore kľúčových oblastí zo strany štátu alebo regiónov. Ako vyplynulo z prieskumu Eurobarometra zameraného na vnímanie vedy a techniky v spoločnosti, tak záujem Slovákov o vynálezy a technologické novinky patrí medzi najnižší v Európskej únii. Až 23% opýtaných v roku 2010 uviedlo, že sa o túto oblasť vôbec nezaujíma.1 Detailnejší pohľad na vnímanie vedy medzi Slovákmi však neexistoval.
Slovenská organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) preto zadala vypracovanie prieskumu verejnej mienky, ktorý bol zameraný na vnímanie vedy slovenskou verejnosťou. Hlavným dôvodom pre tento krok bolo rozhodnutie vlády SR z februára 2011 presunúť presunúť z OP Výskum a vývoj 120 mil. EUR do OP Doprava, pričom finančné prostriedky mali byť využité na výstavbu diaľnic.2 Zámer vlády vyvolal širokú odozvu vo vedeckej komunite a zároveň aj najväčšiu protestnú akciu, keď výzvu pod názvom „Zachráňme vedu“3 v priebehu niekoľkých dní podpísalo 9 341 ľudí.